Ťažné zariadenie ( spájacie zariadenie )

Ťažné zariadenie sa používa na spojenie ťažného a prípojného vozidla ( nemotorové vozidlo kategórie O ). Používa sa na osobných, úžitkových a nákladných vozidlách. Ťažné zariadenie je uchytené na kotevných bodoch vozidla (na ráme), ktoré sú na to určené. Výška a poloha spojovacej gule za vozidlom je určená normou 94/20 ES. Je ho možné používať taktiež na pripojenie rôzneho príslušenstva ako napríklad nosiče bicyklov či úložné boxy a pod. V osobných vozidlách sa najčastejšie používa ťažná guľa 50mm, definovaná. podľa EHK OSN: trieda A. Podľa ISO50, zapísaná v technickom osvedčení ako A50-X . Rozmery a charakteristiky ťažných zariadení tried A - W sú určené predpisom Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 55 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní mechanických spojovacích komponentov jazdných súprav [2018/862], zverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie L 153/179.

Každá spojovacia guľa podľa platnej legislatívy musí byť odnímateľná. Existuje niekoľko spôsobov odnímania:
Skrutkové odnímanie – často sa nepovažuje za odnímateľný spôsob a uvádza sa ako pevné, pretože spojovacia guľa je priskrutkovaná skrutkami, ktoré majú byť dotiahnuté momentovým kľúčom. Pri odnímaní je teda potrebný nástroj, väčšinou kľúč č.19 . Pri opätovnom montovaní by mal byť použitý momentový kľúč aby sa skrutky správne dotiahli, lebo ak sa dotiahnu slabým momentom mohli by sa povoliť. A ak sa zas dotiahnu väčším momentom mohol by sa poškodiť závit a skrutka sa môže znova povoliť alebo aj zlomiť. A tu nastáva problém keďže ako vodič nie ste povinný vlastniť momentový kľúč ktorý nie je najlacnejší a záleží od konkrétneho policajta ako sa k tomu postaví pri cestnej kontrole...Taktiež toto odnímanie nie je vhodné na vozidlá, kde spojovacia guľa prekrýva tabuľku s evidenčným číslom.
· Bajonetové odnímanie – je vyhotovenie, pri ktorom sa spojovacia guľa odníma bez použitia akéhokoľvek náradia. Tento spôsob je rýchlejší a pohodlnejší na obsluhu. V podstate to zvládne aj menšie dieťa. Podľa môjho názoru je to najvýhodnejší a zároveň najpraktickejší spôsob odnímania... Výhodou je celozinkové vyhotovenie a použitie záslepiek z gumy ktoré lepšie odolávajú vode a mechanickému vypadnutiu. Zariadenie je tým pádom lepšie chránené pred nečistotami...
· Vertikálne bajonetové odnímanie – je vyhotovenie, pri ktorom sa taktiež spojovacia guľa odníma bez použitia akéhokoľvek náradia. Ale táto verzia je konštrukčne vyhotovená tak že je schovaná pod nárazníkom a vsuvný mechanizmus nie je vidieť. Je to taká estetická výhoda, ale zároveň praktická nevýhoda, nakoľko keďže bajonetový otvor nie je vidieť musíte si kľaknúť a zohnúť sa až pod vozidlo aby ste do neho trafili hák ktorí ma v tomto prípade tvar akoby U. Ďalšou z nevýhod je že tento bajonet vyrábajú iba výrobci ktorý nerobia povrchovú úpravu zinkovaním ale iba lakovaním čiernou farbou ktorá vydrží podstatne menej a skôr to začne korodovať. Navyše sa tam používajú krytky ktoré sú z plastu a teda tesnia menej a dostáva sa tam viac nečistôt. A už nehovrím o tom že je to cenovo rádove viac...

Rôzny výrobcovia robia konštrukciu ťažného zariadenia ako aj bajonetové mechanizmy ošetrené iba čiernou farbou, jedine Gália (Slovenský výrobca) používa ako povrchovú úpravu žiarové zinkovanie čo je kvalitné ošetrenie povrchu kde sa nemusíte báť že Vám to po roku obijú skalky a začne to korodovať... Preto som sa aj ja rozhodol primárne montovať zariadenia od tejto firmy... Jedine v prevedení vertikálneho bajonetu kde prekupujú bajonetové mechanizmy ktoré sú iba lakované je menší nedostatok, ale aspoň teleso ťažného zariadenia je oproti konkurencii žiarovo zinkované...

Elektroinštalácia
Konektory prípojných vozidiel v Európe sú rôzne podľa štátov a roku používania. Konektor prívesu slúži na prepojenie elektroinštalácie ťažného a prípojného vozidla. V strednej Európe je najrozšírenejší konektor starší, 7-pinový konektor (ISO 1724) a novší, 13-pinový konektor (ISO 11446).
Čo sa týka samotného pripojenia, používajú sa dva typy prípojných zásuviek a tri typy pripojenia:

7-pinový konektor (ISO 1724) ......13-pinový konektor (ISO 11446)

7 – pinová zásuvka sa používa na pripojenie nákladných prívesných vozíkov kde nepotrebujeme cúvacie svetlo, sú tam pripojené smerovky, svetlá, brzda a hmlové svetlo a samozrejme kostra aj káblom, nakoľko pri spojení na guli nie je dobrý elektrický kontakt...

13 – pinová zásuvka sa používa v dvoch typoch zapojenia a to:

13/8 pinové zapojenie pre nosiče bicyklov, úložných boxov či nákladných prívesných vozíkov vybavených cúvacím svetlom. Sú tam pripojené tak isto smerovky, svetlá, brzda a hmlové svetlo, ale navyše ešte aj cúvacie svetlo a samozrejme kostra aj káblom, nakoľko pri spojení na guli nie je dobrý elektrický kontakt...
13 pinové kompletné zapojenie pre obytné karavany vybavené vnútornou komfortnou elektroinštaláciou... V tomto zapojení sú pripojené tak isto smerovky, svetlá, brzda a hmlové svetlo, cúvacie svetlo, ale navyše aj stále napájanie elektroinštalácie karavanu a dobíjacie napájanie akumulátora v karavane po zapnutí zapaľovania na vozidle. A samozrejme zosilnená kostra cez tri piny aj káblom, nakoľko pri spojení na guli nie je dobrý elektrický kontakt...

Často sa zákazníci mýlne domnievajú, že najlepšia je zásuvka ktorá má „všetko“. Nie je to pravda. Dôležitý je účel najčastejšieho používania. V podstate s každou variantou zásuvky viete obhospodáriť zákonne každé prípojné zariadenie. Čiže plná 13pinová verzia bude plne funkčná aj pre vozík s použitím redukcie 13/7, tak isto aj 13/8 pinová zásuvka s použitím tej istej redukcie 13/7. Jedinou, ale dosť podstatnou nevýhodou je u takéhoto pripájania, že ak často používate iba vozík, alebo nosič a na vozidlo si namontujete takúto plne obsadenú zásuvku a karavan nepoužívate vôbec, alebo len veľmi málo, tie zvyšné piny sa vzájomne neošuchujú a vznikne na nich oxidácia... Neskôr v zimnom období keď je zvýšená vlhkosť a znížená používanosť zasuvky sa oxidácia rozšíri na zvyšné piny a zásuvka na jar pri prvom použití už nefunguje správne. Je teda nutné ju pri takomto používaní ošetrovať správnym spôsobom. Prestriekaťobčas kontakt sprayom prípadne namazať vazelínou na to určenou...

V prípade použitia 7pinovej zásuvky je zas bez problémov možné zákonne pripojiť aj vozík či trebárs nosič na bicykle vybavený cúvacím svetlom cez redukciu 7/13. Len v tomto prípade nebudú fungovať cúvacie svetlá na pripojenom zariadení, čo zákon neprikazuje a v niekorých prípadoch kde vyhotovenie cúvacích svetiel na prípojnom zariadení je také že posvietia viac svetlá z vozidla ani nie je nutné... Ale tu sa samozrejme bavíme o tom že 13pinový konektor používate len občas a hlavne 7pinový pri používaní vozíka. Dokonca je takto možné pripojiť aj karavan na ktorom bude fungovať všetko osvetlenie podľa zákona akurát počas prepravy nebudete môcť v karavane svietiť a dobíjať počas jazdy batériu pre komfort karavanu... Po príchode do kempingu sa pripojíte na elektrickú sieť z ktorej to bude všetko fungovať plnohodnotne. Niektoré karavany sú už dokonca dnes vybavené aj solárnymi panelmi ktoré túto funkciu dokážu obhospodáriť a nemusíte sa báť že si vybijete používaním napájania z vozidla akumulátor na vozidle a nenaštartujete...

Pri použití 13/8 pinovom zapojení Vám na karavane pôjdu aj spiatočkové svetlá čiže komplet osvetlenie vonkajšie a nemusíte používať ani žiadnu redukciu na prívesný vozík nákladný so 7pinovím konektorom je nutné použiť redukciu 13/7. Toto zapojenie je asi najvhodnejšie za predpokladu že najviac používate nosič na bicykle a občas prívesný vozík, prípadne karavan.

Z toho teda vyplýva záver:
Ak ste chalupár a občas vybehnete na bicykel, alebo na dovolenku karavanom tak 7pinová zásuvka
Ak ste rodina ktorá rada bicykluje ďalej ako okolo domu a príležitostne sa ide karavanom na dovolenku prípadne niečo odviezť na nákladnom vozíku tak 13/8 pinová zásuvka ( Najpoužívanejšia verzia )
Ak ste vášnivý karavanista pre Vás je vhodná plná 13pinová zásuvka

Čo sa týka elektroinštalácie vhodnej do Vášho vozidla to treba nechať na odborníka ktorý Vám nacení správnu verziu vhodnú pre Vaše vozidlo do ponuky...

Delia sa na :
základné elektroinštalácie ktoré sa používali vo vozidlách starších ročníkov a jednalo sa v podstate len o zásuvku 13 alebo 7 pinovú a vodiče pripojené k elektroinštalácii vozidla. Vozidlo nesmie mať vo výbave kontrolu vypálených žiaroviek a musí mať každý obvod pripojeného svetla vybavený ochrannou poistkou. Toto pripojenie sa v podstate už nepoužíva. Aj u takýchto vozidiel doporučujem radšej chrániť obvody vozidla riadiacou jednotkou ktorá oddelí elektroinštaláciu vozidla od prípojneho vozidla. V prípade skratu na prípojnom zariadení potom vzikajú zbytočne väčšie škody...

špecíalne elektroinštalácie ktoré sa používajú vo vozidlách vybavených kontrolou žiaroviek a vlastnou diagnostikou obvodov, kde už je nutné použiť riadiacu jednotku na oddelenie obvodov prípojného zariadenie od elektroinštalácie vozidla, tieto riadiace jednotky zabezpečujú aby po pripojení zariadenia k vozidlu, nehlásili diagnostické kontrólky prepálenú žiarovku prípadne nejaké nesprávne chybové hlásenia na prístrojovom panely...

digitálne elektroinštalácie označované aj CAN sa používajú v novších vozidlách ktoré sú už vybavené špeciálnymi zadnými svetlami s LED technológiami prípadne rôznymi animačnými funkciami kde nie je možné sa analógovo pripojiť na svetlá, ale je nutné sa pripojiť priamo na CAN zbernicu vo vozidle. U takejto elektroinštalácie je nutná komunikačná kompatibilita z vozidlom. Niekedy je za potreby dokódovať do vozidla výbavu ťažného zariadenia. Preto pripojenie takejto elektroinštalácie je síce jednoduhšie, ale zas náročnejšie na zfunkčnení komunikácie a niekedy to zaberie aj viac času ako sa predpokladalo...

typové elektroinštalácie sú inštalácie ktoré sú od výrobcov priamo vyrobené pre daný typ vozidla spravidla pre vozidlá vybavené predprípravou pre ťažné zariadenie. Takáto elektroinštalácia je už väčšinou vybavená konektorom, ktorý sa len nacvakne do predpripraveného konektora vo vozidle. Prípadne sa pripojenie dopinuje do nejakého konektora v originál riadiacich jednotkách vozidla. Pri týchto elektroinštaláciách je nutné kódovanie ktoré je časovo náročné a vo viac prípadoch potrebné v autorizovanom servise. Tu ale vzniká problém kedy autorizovaný servis nemá ochotu kódovať zariadenie nimi nedodané a nastáva problém ako to zabezpečiť... Ja sa snažím takýmto montážam vyhnúť a presmerovať zákazníkov na autorizované servisy priamo, len zas takto to je rádovo v iných finančných číslach... V prípade záujmu u takýchto riešení je nutná trpezlivosť zákazníka. Výhodou sú rôzne funkcie navyše ako automatické odpájanie PDC (cúvacích asistentov), informácia o pripojení resp. odpojení zástrčky na prístrojovom panely, alebo trebárs informácia o vypálenej žiarovke aj na pripojenom zariadení... A rôzne komfortné funkcie od výrobcov vozidiel... Nevýhodou je zas nutné opätovné kódovanie po zásahoch v autorizovanom servise, trebárs pri výmene alebo aktualizácii softvéru vozidla... A samozrejme rádovo vyššia cena samotnej elektroinštalácie a jej montáž.

Väčšinu vozidiel teda obhospodária špeciálne a digitálne elektroinštalácie ktoré dokážu z CAN linky maximálne čítať, teda neexistujú žiadne riziká ovplyvnenia funkcií či nebodaj bezpečnosti vozidiel. Je pri nich ale nutné v prípade pripojenia prípojného zariadenia manuálne vypnúť PDC buď tlačidlom alebo u novších vozidiel v menu nastavení parkovacieho asistenta odškrtnutím alebo zaškrtnutím príslušnej funkcie... U vozidiel vybavených aktívnym brzdným systémom, deaktivovaním aj tejto funkcie v menu nastavení !

Montáž ťažného zariadenia

Neviem si predstaviť ako sa to dá poriadne urobiť za dve tri hodiny ako píšu niektoré montážne firmy na internete ! Vlastne viem, raz mi jeden obchodný zástupca povedal : "U nás to vedia. Musia urobiť dve autá za deň..."

Samotná montáž telesa ťažného zariadenia začína väčšinou demontážou nárazníka. Treba to robiť opatrne, aby sa nárazník nepoškrabal prípadne nepolámali uchytné spony... Potom sa najčastejšie demontuje výstuha nárazníka ktorá sa už nepoužije. Nahradí ju samotné teleso ťažného zariadenia... Následne sa namontuje teleso ťažného zariadenia do nosníkov vozidla, prípadne k nosníkom vozidla spojovacím materiálom ... Potom sa späť namontuje nárazník, do ktorého treba ešte predtým vyrezať otvor pre hák ťažného zariadenia a elektrickej zásuvky. Tento otvor je vo väčšine prípadov súčasťou technického výkresu certifikátu výrobcu ťažného zariadenia. Keď je to ale možné, je lepšie daný otvor radšej dva krát premerať a vyrezať ho podľa nameraných parametrov. Stalo sa mi, že ten otvor nesedel, alebo bol zbytočne veľký. Čo zas ale neznamená, že bude vyrezaný milimeter okolo vyčnievajúceho telesa úchytu háku. Treba si totiž uvedomiť, že ten otvor musí mať kus vôľu aby bolo možné s nárazníkom manipulovať pri zakladaní... Toto si máloktorý zákazník uvedomí. Dnes už musí byť ten otvor veľký aj preto, že sa montuje na vozidlá sklopná zásuvka, ktorá keď je odpojené prípojné zariadenie, sa sklápa pod nárazník, aby sa zbytočne nepoškodila a bola aj čiastočne chránená pred vodou od kolies... Samozrejme v 90% prípadov tieto otvory sú na spodnej časti nárazníka ktoré nie sú zo zadu vidieť.

Montáž elektroinštalácie

Montáž elektroinštalácie začína ešte pred namontovaním nárazníka na vozidlo, pretiahnutím výstupného kábla cez prechodku do zásuvky. Ja používam na prechod kábla von z auta originálne prechodky cez ktoré už idú originál káble vo vozidle. Trebárs na napájanie hmlovky v nárazníku, alebo cúvacie senzory... Nie, nemôžu sa poškodiť keď sa to robí opatrne s citom... Po vytiahnutí dostatočnej dĺžky kábla, následnom správnom zapojení do zásuvky sa a uchytí kábel o teleso ťažného zariadenia aby to tam neplantalo... Samozrejme s dostatočnou rezervou aby keď sa bude raz musieť meniť zásuvka nemusel niekto meniť aj celý kábel... Potom sa gumová prechodka ešte utiahne izolačnou páskou aby lepšie tesnila o kábel. Potom sa založí už spomínaný nárazník. Keď je všetko od spodu už hotové môže sa prejsť na samotnú montáž elektroinštalácie. Najprv sa rozoberú všetky tapacíre v kufri, aby bol prístup ku káblovačkám na ktoré sa budeme napájať. Treba nájsť vhodné miesto pre uchytenie riadiacej jednotky a dobre ju na danom mieste uchytiť aby nevybrovala o karosériu. Potom nájsť ukostrovací bod a pripojiť kostru, tá je dôležitá. Ďalej to už je čisto odborná práca. Treba urobiť merania. Namerať body pripojenia, ktoré môžu byť kdekoľvek v káblových zvazkoch. U niektorých výrobcov je to časovo náročnejšie nakoľko nepoužívajú špecifické farby káblov, ale majú trebárs desať rovnakých vo zväzku a potom treba hľadať najbližšie konektory, alebo nájsť nejaké metody ako to zistiť a čo najmenej poškodiť káblové zväzky. Samotné pripájanie káblov ja robím pájkovaním. Mne sa to osvedčilo najlepšie aj keď elektrikári kolo toho dosť polemizujú, že to časom oxiduje... Ja si myslím, že je to len lenivosť, používať rýchlospojky... Čo mimochodom dodávajú všetci výrobci k ťažným zariadeniam. Ja to proste nepoužívam. Za 20 rokov čo to robím, som nemal ani jednu reklamáciu pre zlý spoj pájkovaním. Ak to aj zoxiduje, tak po takom čase keď už dnešné autá budú dávno v šrote... A rýchlospojka môže straťiť kontakt, alebo dokonca prelomiť pôvodný kábel už po pár mesiacoch keď sa s vozidlom viac jazdí... Ja proste nemám čas na reklamácie, čím nechcem povedať že ich neriešim. Snažím sa to robiť tak. aby som ich riešiť nemusel... Nakoniec sa pripojí napájaci kábel, ktorý sa ťahá vnútrom vozidla cez prah do poistkovej skrine. V ojedinelých prípadoch pokiaľ má vozidlo poistkovú skriňu alebo akumulátor v kufri pripájam to aj tam. Zásadne to neťahám podvozkom po brzdových trubkách, ako niektorý čo to robia za dve hodiny... Raz som to urobil s ťažkým srdcom keď mal zákazník bývalú sanitku ktorá mala vylaminovaný nalepený celý interier prerobený na karavan... V predu sa potom pripojí kábel s vhodnou poistkou, prípadne ešte nejaké napájacie vodiče pre karavan... Prípadne pri dátových elektroinštaláciách ešte CAN BUS linka. Potom sa všetko pretestuje testerom a keď všetko správne funguje môžu sa pozakladať všetky tapacíre naspať. A vačšina práce tu končí.

Pokiaľ sa ale do nových vozidiel montuje digitálna elektroinštalácia vo väčšine prípadov je ju nutné nakódovať diagnostickým programom. U niektorých vozidiel to trvá pár minút kde sa len aktivuje že vozidlo je vybavené spájacím zariadením. U niektorých je to komplikovanejšie a treba na to viac času niekedy aj hodinu dve, hlavne keď to odmieta komunikovať a človek nevie či je chyba v pripojení lebo sme "tvor omylný" alebo v softvéri či samotnej komunikácii. Takže treba všetko skontrolovať, všetky pripojenia lebo tu už sa pripájajú CAN linky podľa predpisov výrobcov a občas sa stane že bola nejaká zmena a oni to zabudli dať aj do návodu... Niektorí výrobci vozidiel to majú ošetrené tak že sa to dá nakódovať len diagnostikou autorizovaných servisov, ktorí vám ale samozrejme povedia že zariadenie nemontované u nich oni kódovať nebudú... A to už je potom boj... Trpezlivosť zákazníka sa stráca a montážny technik za to vlastne ani nemôže lebo všetko urobil ako treba len to nefunguje ... Zo skúsenosti už viem že do takýchto montáží sa radšej nepúštať keď má niekto na drahé vozidlá treba si priplatiť aj originál montáž rádove v tisícoch ale to už táto komplikovaná doba proste vyžaduje...

Odovzdávanie vozidla

Pri odovzdávaní vozidla je dôležité vysvetliť zákazníkovi ako všetko funguje. Ako sa správne zakladá hák, ako vyklopiť výklopnú zásuvku, kde je uložená poistka pre napájanie riadiacej jednotky ťažného zariadenia... Odovzdať certifikáty a ostatné papiere potrebné pre zápis do TP.

Parkovacie senzory

Parkovací senzor alebo parkovací asistent má za úlohu signalizovať vzdialenosť od prekážky pri cúvaní. Je to dobrá pomôcka pri parkovaní, najmä ak máte väčšie auto, alebo keď odhad vzdialenosti pri cúvaní nepatrí medzi vaše olympijské disciplíny. Rovnako vás môže upozorniť na náhle vzniknutú prekážku, ako napríklad dieťa, ktoré pribehne za loptou... O tom, že je to pomerne užitočná vec svedčí aj fakt, že viacero automobiliek už montuje cúvací senzor sériovo. Vozidlá sú už v dnešnej dobe vybavené sofistikovanými parkovacími asitentmi priamo od výrobcov vozidiel. Tieto systémy dokážu zaparkovať vozidlá aj bez zásahu vodiča. Alebo trebárs priamo zabrzdiť vozidlo pred prekážkou.
Základom jednoduchého cúvacieho senzora sú 4 ultrazvukové snímače namontované do zadného nárazníka. Po zaradení spiatočky na prevodovke sa snímače aktivujú, zariadnie začne signalizovat vzdialenosť od najbližšej prekážky. Signalizácia je jednak akustická a podľa modelu zariadenia môže byt zároveň zobrazovaná aj na displeji číselne v metroch alebo graficky LED stĺpcom.

Používajú sa dva druhy cúvacích senzorov: s displayom a bez displaya ktoré majú akustickú signalizáciu riešenú cez piezomenič...

Ja doporučujem použiť riešenie iba s akustickou signalizáciou, nakoľko tie displaye iba odpútavajú Vašu pozornosť a navyše Vás podvedome nútia pozerať na zobrazujúce sa údaje... Cúvací senzor neslúži na to aby ste podľa neho cúvali... Jeho úlohou je upozorniť na prekážku, ktorú ste nezaregistrovali, resp. ste ju prehliadli... Tieto zariadenia musia fungovať na jednoduchých princípoch aby boli úspešné. Úlohou senzora je signalizovať prehliadnutú prekažku a Vašou jedinou úlohou je čo najrýchlejšie zastaviť vozidlo...

Na trhu sú rôzne senzory lacnejšie aj drahšie. Tie lacné senzory majú spravidla viac nevýhod ako napríklad: nevedia rozpoznať hák ťažného zariadenia, rezervné koleso, nemajú možnosť odpojenia snímača pri výmene, alebo výšku hlasitosti akustickej signalizácie atď... Tie drahšie samozrejme tieto funkcie majú a tiež spolahlivejšie detekujú prekážky a nemusíte sa báť že aj senzor niečo prehliadne...

Dvôležité funkcie ktoré by mal mať dobrý cúvací senzor teda sú:

Funkcia Antihook - pri aktivovanej funkcii sa detekcia prekážky predĺži o 20cm medzi prekážkou a snímačom...

Učiaca funkcia - jedinečná učiaca funkcia kde sa dá nastaviť ignorácia trvalej prekážky napr. hák ťažného zariadenia, rám, rezerva...

Odpájací konektor - vodotesný konektor cca 10cm od snímača, aby bolo možné snímač odpojiťť pri údržbe či už samotného snímača, alebo pri demontáži nárazníka pri servise vozidla ... Trebárs pri dodatočnej montáži ťažného zariadenia...

Nastavenie hlasitosti - možnosť nastavenia úrovne hlasitosti akustickej signalizácie

Ďalšie užitočné funkcie:

Autodetekcia - automatická identifikácia vadného snímača

Nastaviteľná citlivosť snímačov - umožňuje nastaviť na viacerých úrovniach ako bude snímač reagovať na prekážky

Funkcie ktoré potešia:

Nastavenie frekvencie - nastavenie frekvencie akustického signálu...

Lakovateľnosť - možnosť prelakovania snímača do laku vozidla

Dvojitá použitelnosť - táto možnosť umožnuje použiť senzory ako zadné , alebo predné možnosť nastavenia na riadiacej jednotke

Sú na trhu senzory, ktoré majú vo výbave 8 snímačov. Štyri sa z toho montujú dopredu a štyri do zadu. Nakoľko som sa ale stretol s riešením signalizácie u týchto verzií, že raz to prepípne ako snímač z predu vyšším tónom a snímač zo zadu nižším tónom, spôsobovalo mi to chaos... Nehovorím už o displayových verziách kde to ešte aj preblikuje rôzne... Preto ja niesom zástanca týchto verzíí, ale radšej kúpiť dva akusticke senzori na zadné použitie a jeden z nich namontovať dopredu. Keď sa ešte umiestni akustický signalizátor z predných snímačov pod prístrojovú dosku a zo zadných sa nechá umiestnený v zadu, dobre na to reaguje vodič lebo rozoznáva či je prekážka v predu vozidla, alebo vzadu...

Ja doporučujem cúvací senzor so všetkými týmito funkciami a v predcíznom vyhotovení Steelmate PTS411EX OEM